1565
O rozšírení reformácie v okolí Bardejova vieme zatiaľ veľmi málo. Je však nepochybné, že aj na dedinách v okolí mesta sa reformácia uchytila prinajmenej v druhej polovici 16. stor. Ján Zidko alias Kozlen, prišiel za slovenského kazateľa do Bardejova z Hertníka okolo roku 1565. Aj ďalší slovenský kazateľ Matej Příhoda zo Sliezska prišiel do Bardejova z Kobýl. Evanjelické farnosti, resp. filie, vytvorili sa v nasledujúcich mestu patriacich obciach: Zlaté, Rokytov, Sveržov, Tarnov, Mokroluh, Kobyly, Kľušov, Šiba, Richvald a Hervartov. Farári okolia podliehali pod cirkevný dozor metského farára, ktorý svoju právomoc vykonával aj pomocou vizitácií.
17. storočie
17. storočie je sprevádzané viacerými protihabsburskými šľachtickými povstaniami, ktoré zasiahli aj začiatok 18. stor. Ani mesto Bardejov a jeho okolité dediny neboli uchránené od povstaleckých vojsk, ktoré viackrát vtrhli do mesta. Pri povstaní Bocskaya a potom, keď sa k nemu pridal majiteľ makovického panstva, mesto obstálo ešte dobre. Dohodlo sa na spolupráci s povstalcami a vzájomnom rešpektovaní (1644-45). Thökölyho povstanie už bolo vážnejšie. Katolícki farári boli vyhnaní. Avšak po zásahu cisárskych vojsk prišli späť. Onedlho povstalci znova dostali mesto a zase sa pozmenili poriadky v meste.
1684
Po viacerých takýchto zmenách prišlo v roku 1684 cisárske vojsko, ktoré definitívne chcelo nastoliť poriadok. Keďže sa mesto spieralo podriadiť, dostalo za ozbrojený odpor vysokú pokutu. Jeho finančný stav sa veľmi zhoršil a muselo dať roku 1681 a 1683 do zálohu za 10 000 florenov (zlatých) svoje tri poddanské obce – Rokytov, Sveržov, Tarnov – richtárovi Dan. Guthovi. Sveržov sa tak načas dostal do iných rúk než bardejovských.
1706
Počas Rákocziho povstania roku 1703 mesto podľahlo jeho vojsku. Koncom septembra 1706 sa situácia tak vyhrotila, že mestu hrozilo vysťahovanie všetkého obyvateľstva do Poľska. Mesto nemohlo vystačiť so svojimi riadnymi príjmami a muselo ich nahradiť iným spôsobom, lebo bolo zaťažené platením daní.
1708
Roku 1708 zvýšilo mesto záloh na Sveržov a Tarnov u Mikuláša Szirmayho (dočasný nájomca týchto dedín) po 2400 florenov, rovnako zvýšilo o 7000 florenov záloh na Richvald, Šibu, Hervartov, Kľušov a Kobyly u baróna Fr. Klobušického. V priebehu ďalších rokov mesto muselo veľkými sumami opäť vykúpiť stratené dediny.
1775
V roku 1775 vykúpilo za 19000 florenov Zlaté a Sveržov. Odteraz, až do zrušenia poddanstva roku 1848, vlastnilo mesto deväť poddanských obcí: Nižná Voľa, Richvald, Tarnov, Rokytov, Mokroluh, Rešov, Sveržov, Zlaté a Lukavica. Stratilo teda v pohromách stavovksých povstaní natrvalo päť obcí: Kobyly, Kľušov, Šiba, Hervartov, V. Voľa. Snáď je zachytených veľmi málo údajov z tohto obdobia, avšak všetky spomenuté udalosti mali veľký vplyv na obec, ktorá v tej dobe, zdá sa, musela žiť vo veľkej chudobe.
19. storočie
Z 19. storočia existuje viac informácií náboženského charakteru, ktoré však nestrácajú na svojej vážnosti a dôležitosti. Drevený kostol, spomínaný vo vizitácii z r. 1776, sa v roku 1813 zrútil. V tom istom roku povodeň vzala drevenú kaplicu pod Klefanom. Situácia ohľadom kostola bola napravená o sedem rokov neskôr, keď v roku 1828 bol postavený murovaný kostol, už na inom mieste, nad dedinou. Starý drevený kostol stál v strede dediny.
1863
V roku 1863 bola založená pri kostole rím. kat. škola. Bola z dreva a nachádzala sa pri novom murovanom kostole. Poštátnená bola o 24 rokov neskôr, v r.1887, s vyučovacím jazykom maďarským. Slovenský jazyk sa zaviedol až po vzniku ČSR r.1918.
1870 – 1882
V rokoch 1870-75 učil v škole Martin Holda zo Sveržova (náboženstvo) a v roku 1882 Andrej Pekárik, krajčír z Tarnova. Mnoho chlapov sa v tej dobe vybralo za prácou do Ameriky. Pamätná kniha uvádza, že „skoro každý mužský pochodil Ameriku“. Za týmto obdobím nasleduje 20. storočie, ktoré ešte má pamätníkov jeho začiatkov, no ktoré je veľmi ťažko hodnotiť a posúdiť. Zopár faktov aspoň sčasti osvetlí túto dobu, už nie tak súčasnú.