Existoval Sveržov ešte pred rokom 1355? Aj keď odpoveď na túto otázku nikde výslovne nenájdeme, veľa môžu napovedať niektoré zachované údaje z tohto obdobia. M. Slivka uvádza, že touto oblasťou prechádzali viaceré cesty do Poľska smerom na starý Sacz a ďalej do Krakowa (cez Gaboltov, kde sa v r.1355 spomína mýtna stanica). Jedna z tých ciest prechádzala aj údolím Sveržovky, iná zase údolím Mníšskeho potoka nad Bardejovom. Z toho možno usudzovať, že Sveržov v tej dobe pravdepodobne ešte neexistoval, lebo by bol uvedený v niektorej z listín, ako dedina, cez ktorú viedla obchodná cesta.
1355
Prvá písomná zmienka
Prvá písomná zmienka o Sveržove je z roku 1355, keď Jágerská kapitula v tomto roku potvrdila ohraničenie majetku panstva Smilno pre šľachticov Tekulovcov. K panstvu patrila aj východná časť dediny Sveržov s mlynom, lebo miestny potok bol časťou západnej hranice Smilnianskeho panstva. Z obsahu listiny je zrejmé, že táto dedina jestvovala aspoň dve až tri desaťročia pred polovicou 14. stor., a že tunajšie obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom. Z uvedených poznatkov nemožno jednoznačne usúdiť, či Sveržov založili usadlíci so šoltýsom zač. 14. stor., alebo či jestvoval už pred 14. stor. a po prvej polovici 14. stor. sa tu usadilo nové obyvateľstvo. V prvej polovici 14. stor. časť Sveržova patrila k panstvu Smilno. Neskôr, až do 70. tych rokov 15. stor., celý Sveržov bol majetkovou súčasťou panstva Makovica. (hrad Makovica stál nad Zborovom, kde ešte teraz možno vidieť jeho zvyšky).15. storočie je už oveľa bohatšie na udalosti i údaje zo zachovaných listín. Listiny z tohto obdobia sa týkajú hlavne mesta Bardejova a jeho snažení získať niektoré dediny od okolitých panstiev ( hlavne Makovického) do svojho vlastníctva.
1446
Súčasť Bardejova
Prvou priamou správou o bezprostrednom feudálnom vzťahu Bardejova k okolitým dedinám je listina z roku 1347, keď panovník Ľudovít I. prehlasuje, že nemá v úmysle odobrať Bardejovčanom dedinu (villa) Mokroluh. Podobne jedna listina z augusta roku 1446 uvádza, že Spišská Kapitula oznamuje mestu Bardejov, že ho opäť do držby majetkov Kľušov, Šiba, Sveržov, Richvald a Hertník uviedla. V podobnej súvislosti sa spomína Sveržov aj v listine kráľa Mateja Korvína z r. 1472 venovanej Bardejovu, ktorý mu ho daroval spolu s Komárovom. Na tieto dediny (rovnako Dlhú Lúku, Bardejovskú Novú Ves, Zlaté, Mokroluh, Rokytov) si nárokovala aj šľachtická rodina Rozgonyiovcov, ktorá vtedy vlastnila panstvo Makovica po vymretí rodu Czudarovcov. V roku 1474 sa teda dohodli mesto Bardejov a Osvald Rozgonyi pred panovníkom, že dediny Mokroluh, Rokytov, Sveržov, Zlaté, tiež bardejovské mýto, budú patriť Bardejovu a Dlhá Lúka, Bardejovská Nová Ves, Komárov prejde do vlastníctva Rozgonyiovcov. Sveržov sa tak stal majetkom Bardejova na viac storočí, s menšími zmenami, až do roku 1848.
1455
Toto obdobie je známe aj bratríckym hnutím, ktoré sa rozšírilo na území Slovenska po husitských vojnách v polovici 15. storočia. Aby sme si urobili presnejší obraz o tom, kde až došli bratrícke vojská vo svojom ťažení, bude vhodné spomenúť bratrícky tábor v Nižnom Tvarožci. Tento tábor bol zbudovaný na jednom z postranných kopcov hory Busov, najskôr po r. 1455. Bratríci sa neskôr utiahli do Poľska, niektorí sa dali najať do žoldnierskych kráľovských vojsk. V spojitosti s bratríkmi je zaznačená aj jedna udalosť, ktorá sa týka, aj keď nepriamo, Sveržova. Bratríci územím nielen prechádzali, ale častokrát krajinu aj drancovali a napádali chudobné poddanské obce. Od júna do decembra r.1455 sa páni z Bardejova usilovali získať späť majetok (hlavne dobytok) Sveržova, ktorý zobral Peter Axamit (bratrík) so svojimi zbrojnošmi. Peter Axamit sídlil na Plavči, ktorý mu dal Peter Komorovský, knieža liptovské a oravské, aby si posilnil svoju moc. Po výmene viacerých listov sa vec nakoniec urovnala, aj keď medzi Bardejovom a Petrom Axamitom sa nevytvorili dobré vzťahy.
1457
V apríli roku 1457 v jednom svojom liste Bardejovčanom oznamuje, že obec Sveržov a Malcov nepoškodil, ale opäť Bardejovčanom vytýkal ich odmeranosť a nechuť spolupracovať. Sveržov bol v tomto období svojou rozlohou a počtom obyvateľov veľmi malý. Zachovaný je údaj z r. 1438, kde sa spomína, že v Mokroluhu bolo, na porovnanie, 19 daňovníkov, v Rokytove 10, v Zlatom 9 a vo Sveržove 11. R. 1427 mala 17 poddanských usadlostí. Sveržovské sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 17 port (porta=brána, majetok). Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a tým upadli medzi želiarov.
1537
Od roku 1537 sa skončili boje o uhorský trón medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským. Po smrti Jána Zápoľského bola teda krajina rozdelená. Slovensko (aj Šariš) patrilo Ferdinandovi Habsburskému. V tomto období sa z okolitých dedín prisťahovali lacné pracovné sily, medzi ktorými boli aj sedliaci. Mešťania sa snažili rozširovať svoje majetky nielen v meste, ale aj v okolitých dedinách. Poddanské dediny poskytovali možnosť aj mestskému obchodu zvyšovať zisk kupovaním mestských remeselných výrobkov a dedinčania zase predávali mešťanom poľnohospodárske produkty. Oveľa viac osohu malo mesto z povozníckych povinností poddaných, ktorí dovážali drevo a stavebný materiál, vodili záprahy s vojenským materiálom, vyvážali smetie, atď. Richtári viacerých mestských obcí sa však z týchto robotných povinností vykupovali.
1551
K remeselnej výrobe bude vhodné spomenúť aj to, že v Bardejove sa v roku 1551 urobilo 30 malých bojových lodí – korviet, ktoré prišli zhotoviť dvaja viedenskí majstri. Pri prácach im okrem bardejovských majstrov pomáhali aj Sveržovskí robotníci: Stanislav de Swirso, Mattheo Swirso, Watzek Swirzow, Jacobo Swirzo, ktorí zdá sa, boli zručnými majstrami. Sveržov bol v tomto období stredne veľkou dedinou. začal sa stále viac prejavovať úbytok sedliakov a neustále pribúdali želiari. Roku 1567 tu hospodárilo 9 domácností, z nich 7 na polovičných a 2 na štvrtinových usadlostiach. Želiarske domácnosti boli asi štyri. Okrem rodiny šoltýsa tu teda žilo len poddanské obyvateľstvo. Dedina bola povinná platiť desiatky mestu a to aj po roku 1540, kedy mal Bardejov už len v piatich dedinách desiatok. Mesto z neho nemalo priamy finančný osoh. Vrchnostenský desiatok odvádzala obec v naturáliách, pričom nemala veľa polí.